tag:blogger.com,1999:blog-66173836962744116092024-03-14T04:59:42.025-07:00W H A T H U R T S T H E M O S Tsummerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.comBlogger49125tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-49191709454595138352013-04-03T23:25:00.003-07:002013-04-03T23:25:41.251-07:00အာကာသလမ္း <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<blockquote>
ဘ၀ဆုိတာ<br />
အရူးေမာင္းလာတဲ့ ေလယာဥ္ပ်ံကိုစီးလာရတာပဲ။
</blockquote>
<blockquote>
ပိုၿပီး<br />
ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊ႔င္ေနဖို႕စဥ္းစားတယ္<br />
ျပန္ဆင္းလို႕ မရေတာ့ဘူးကိုး။</blockquote>
(သုခမိန္လႈိင္)</div>
summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-17825630879981639772012-08-27T21:23:00.001-07:002012-08-27T21:24:09.194-07:00သဝဏ္လႊာ"<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="color: #000099; font-weight: bold;"></span><br />
<br />
ရြတ္ဆိုစရာ<br />
အသံမွာ
ခြန္အားမရွိေတာ့။<br />
ဘဝဆိုတဲ့ ေရးႀကီးသုတ္ပ်ာေတြ<br />
အလွဆိုတဲ့
ဝမ္းတခါးေတြ<br />
ေမးပါမ်ားလည္း စကားမရေတာ့ဘူး<br />
သြားပါမ်ားလည္း
ခရီးမေရာက္ေတာ့ဘူး။<br />
ေပ်ာ္ေပ်ာ္ေနၾကည့္ခဲ့ပါတယ္<br />
ကိုယ္စား<br />
အလင္းေရာင္ကို
ရွာေဖြခဲ့ပါတယ္<br />
ဘယ္အခ်ိန္ေသမယ္ မသိတဲ့<br />
ေသခဲဆိုတဲ႔
လက္က်န္ေပ်ာ္ရႊင္မႈေလးနဲ႔<br />
သူငယ္ခ်င္းမ်ားထံ ကဗ်ာေတြ
ေရးပို႔လိုက္ပါတယ္။<br />
မိတ္ေဆြ<br />
ခင္ဗ်ားေကာ<br />
ညည ေကာင္းေကာင္းအိပ္ေပ်ာ္ပါရဲ႕လား။
။<br />
<br />
<span style="color: #33cc00; font-style: italic; font-weight: bold;">လူေဇာ္သစ္</span></div>
summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-37649820950806648492012-08-27T21:19:00.002-07:002012-08-27T21:19:21.149-07:00ကိုင္းဖ်ားလရိပ္ <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2>
ကိုင္းဖ်ားလရိပ္
</h2>
<div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> ေဆာင္းအိုရဲ႕ နိဂံုးမွာ<br />ေႏြဦးက ၿပံဳးၿပံဳးေလး၀င္လာၿပီ<br /><br />ညညဆို<br />ေလပူေတြ ေ၀ွ႔လြန္းလို႔<br />ေက်ာတစ္ေနရာစာ<br />အိပ္မက္ကေလးကို<br />ေရျပန္ျပန္ ႏူးေနရတယ္<br /><br />ၿခံေထာင့္က စံပယ္႐ုံေလးမွာ<br />ရနံ႔ေတြ အိုင္ထြန္းေနၿပီ<br />ညေမႊးပန္းက ေလေျပကိုနမ္းေတာ႔<br />ပိေတာက္တစ္ခက္ စိမ္းသြားတယ္<br />အဲဒါ..<br />သစၥာ႐ွိတဲ႔ ညေပါ႔<br /><br />ငု၀ါေတြရယ္<br />တမာေတြရယ္<br />မၾကာမၾကာ ႏွာမႈတ္တတ္တဲ႔<br />ႏြားတင္းကုတ္ ကေလးရယ္<br />လေရာင္အႀကိဳအၾကားမွာ<br />စကားတင္းဆိုေနၾကၿပီ<br /><br />ဆိုပါေစေလ<br />သူတို႔နဲ႔ မကင္းရာမကင္းေၾကာင္းမွာမွ<br />ကိုင္းဖ်ားကလရိပ္ေလးကို ေမွ်ာ္ေငး<br />ကိုယ္က ေဆြးခဲ႔မိၿပီကိုး ..<br /><br />ခေရာင္းလမ္းမွာ<br />ေျခေထာက္ကို ဆီးႀကိဳတာပဲ<br />ပတ္ၾကားအက္ေတြနဲ႔လည္း<br />လိုက္ဖက္ပါတယ္<br /><br />ေဟာသည္မွာ<br />တ႐ုတ္စကားပင္ေတြက<br />ပင့္သက္ကို သာသာညင္ညင္ခ်<br />ခ်ိတ္ဆြဲထားတဲ႔ လရိပ္ကို<br />ေျဖးေျဖးဖြဖြ တြန္းပို႔လို႔<br />ဒဏ္ရာညမ်ားစြာကို<br />မီးစိမ္းျပလိုက္ၾကေပါ႔ ..<br /><br /><b style="background-color: #ffff66; color: black;">ညိမ္းညိဳ</b></span></div>
</div>
summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-87107123930878656512011-01-12T19:44:00.000-08:002011-01-12T20:08:54.360-08:00ႏွစ္ေထာင့္ဆယ့္တစ္အျပစ္မရွိဘူး အျပစ္ရွိတယ္<br />မၾကားခ်င္ဘူး ၾကားေနတယ္ ..။<br />တခ်ိ ဳ ႔ အျပစ္ေတြမွာ မပစ္နိုင္တာေတြ ပါတယ္ ..။<br />တေဇာက္ကန္း ယံုၾကည္ခ်က္ေတြ ပါတယ္ ..။<br />အႏၲာရယ္မ်ားတဲ့ ေလာကၾကီးကို အန္တုျခင္းေတြ ပါတယ္ ..။<br /><br />မေနနိုင္မထိုင္နိုင္ အဲ ဇာတ္ခံုမွာ ကမိေတာ့<br />ငါက ျပိဳင္ဘက္ကင္း ငမိုက္သားပဲ ...။<br />ေက်းဇူးပဲ ေလာကဒါဏ္ ..<br />ဘယ္ေတာ့မွ မရိုးအီတဲ့ ရိုက္ခ်က္ေတြ အတြက္<br />ဒီႏွစ္ အကယ္ဒမီလည္း ခင္ဗ်ားပဲ ျဖစ္သင့္ပါတယ္ ..။<br />ႏွစ္ေထာင့္ဆယ့္တစ္မွာလည္း ဆက္ တစ္ဦးမွာေပါ့ ..<br />စစ္ေတြျဖစ္ေနၾကဦးမွာပဲ..။<br />ဘာမွ စိတ္ပူစရာမလိုဘူး ...<br />အခ်စ္နဲ႔ ေပါင္မုန္႔မရွိလည္း ...<br />ကိုယ့္နည္းကိုယ့္ဟန္နဲ႔ ဘ၀ကို ေရာင့္ရဲေနလိုက္လို႔ ရတယ္ ..။<br /><br />ဒါက စိတ္ရႈပ္လို႔ ေရးတဲ့စာ ...<br />ရီရင္လည္း ရီ.. ငိုရင္လည္း ငို..<br />ျပံဳးျပံဳးၾကီးၾကည့္ျပီးေတာ့ လွည့္ထြက္မသြားနဲ႔..<br />ရင္ထဲမွာ ဘာမွန္းမသိတဲ့ အရာေတြ ဘာတစ္ခုမွ<br />လက္ခံမထားခ်င္ေတာ့လို႔...<br />တြန္း ဖယ္ ထား တယ္ ..<br />ခဏေလာက္ ငါ့ကို ရုန္းထြက္ခြင့္ေပး ..။<br /><br />အိပ္မက္ေတြလည္း မေကာင္းတာ ၾကာျပီ ...<br />မေကာင္းတာေတြ မမက္ေအာင္ မအိပ္ရရင္ေကာင္းမွာပဲ<br />ဘာလုပ္ရမလဲ ...<br />စစ္ထဲပဲ ၀င္ရမလာ း<br />စစ္မႈပဲ ထမ္းရမလား ..<br />၅ သိန္းတန္ ဖုန္း၀ယ္ရမလား ..<br />၃၁ စီးရမလား ..<br />ေကာ္ဖီေသာက္ပါ !<br />လဘၻက္ရည္ေသာက္ပါ !<br />ေ-ာက္အမ်ိဳးမ်ိဳးေျပာထားတဲ့ Billboard ေတြကိုပဲ<br />ျဖတ္သြားျဖတ္လာ ဆဲေနမိတယ္ ... ။summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-61043776100084443932010-10-01T03:56:00.000-07:002010-10-01T08:08:46.307-07:00ရပ္<p>ေတာ္ျပီ</p><p>ဒီအေၾကာင္းေျပာရင္</p><p>စကၠဴကပ္ေနတဲ့ မုန္႔လံုးစားေနရသလို</p><p>ဖြယ္တယ္တယ္ၾကီး ျဖစ္မွာ..</p><p> </p><p>ေတာ္ျပီ</p><p>ဒီအေၾကာင္းေျပာရင္</p><p>ညီွစို႔စို႔နဲ႔ စက္တင္ဘာလည္း ပါလာဦးမွာ...</p><p> </p><p>ေတာ္ျပီ</p><p>ဒီအေၾကာင္းေျပာရင္...</p><p>ဖုန္းလိုင္းေတြ ျပတ္ျပီး ကြန္နက္ရွင္ေတြ က်သြားမွာ..</p><p> </p><p>[စိုးရိမ္ရတယ္ ...</p><p>ငါတို႔ေခတ္က မုန္တိုင္းေစာ္နံလို႔..</p><p> </p><p>ကန္းလြန္းပါတယ္ကြာ..</p><p>ကမ္းျမင္ဖို႔ေတာ့ အေ၀းၾကီးပဲ..</p><p>အေနအထားကိုက နင္ေရာ ငါေရာ</p><p>အရူးစြတ္စြဲတာ ခံေနရတာကလား ]</p><p> </p><p> </p><p>ေတာ္ပါျပီ</p><p>လူၾကိဳက္နည္းတဲ့ အမွန္တရားလည္း ..</p><p>ေတာ္ပါျပီ...</p><p>ဖုန္ထူေနတဲ့ ေရြးေကာက္ပြဲလည္း ..</p><p>ေတာ္သင့္ျပီ..</p><p>ျခင္ေဆးေခြ ယဥ္ေက်းမႈနဲ႔ ဖေယာင္းတိုင္ ယဥ္ေက်းမႈ၊</p><p>လူေတြလည္း မီးခိုးေတြ တအူအူနဲ႔..</p><p>ခ်ိဳ ႔တဲ့မႈေတြ စားသံုးဆဲ...</p><p>ခ်ဳပ္ရိုးေျပသံခ်ပ္ကာထဲ</p><p>ဘာကိုမွ အာမခံနဲ႔။</p><p>ေတာ္လိုက္ေတာ့.. ။ </p><p>ခင္ဗ်ား မသိဘူး</p><p>လူတန္းစားခြဲျခားတဲ့ ကြန္ကရစ္လမ္းမၾကီးမွာ</p><p>ေသာက္ေရးမပါတာေတြပဲ</p><p>ေခတ္မွီဖြ႔ံျဖိဳးတိုးတက္တယ္</p><p>ဒါနဲ႔မ်ား ျမိဳ႔အဂၤ ါရပ္နဲ႔အညီ ဘာညာကြိကြေတြ</p><p>ေတာ္ပါေတာ့...။</p><p>အားနာစရာပဲ ရန္ကုန္ေရ...</p><p>ခင္ဗ်ားကို ခ်စ္မိလို႔က်ဳပ္မွာ လူရာမ၀င္ေတာ့ဘူးတဲ့ ..။</p><p>တကယ္ပဲ</p><p>ဒီေနရာမွာ..</p><p><strong>ေတာ္ပါျပီ ...။ </strong></p>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-57806355528289877732010-08-04T11:21:00.000-07:002010-08-04T12:18:27.631-07:00မိုးရာသီ အရိုင္းေတး ..<span style="color: rgb(255, 0, 0);">သည္းသည္းမည္းမည္း ရြာခ်လာတဲ့ မိုးစက္ေတြထဲမွာ...ဘယ္နတ္ဆိ</span><div><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ုးရဲ့ က်ိန္စာမ်ိဳးနဲ႔ နာက်ည္းခ်က္ေတြပါေနမလဲ...။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ေမ့လြယ္ေပ်ာက္လြယ္ ေန႔ရက္ေတြထဲ အိပ္မက္အေသေတြနဲ႔ တုတ္ေႏွာင္ခဲ့တဲ့ ေမွာ္ဆရာေရ.... ကံၾကမၼာဆိုးေတြကိုခ်ည္း တနင့္တပိုးလက္ေဆာင္ထားခဲ့တာ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ေက်းဇူးတင္မဆံုးဘူး..။ </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ခင္ဗ်ား ႏွင္တံတခ်က္အေ၀ွ႔မွာတင္ မိႈင္းရီ မႈန္၀ါး အံု႔ဆိုင္းခဲ့ရတာ...။ က်ဳပ္တစ္ေယာက္တည္းကိုပဲ ထစ္ခ်ဳန္းရြာတဲ့ မိုးေလလားလို႔ ေမးပစ္ခ်င္တယ္...။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> အနားသတ္မရွိတဲ့ စိတ္မိုက္ကို ေဘာင္ခတ္ထားပစ္နိုင္တဲ့ ခင္ဗ်ားအျပံဳးမွာ က်ဳပ္ဆိုတဲ့ေကာင္ကလည္း ရြာရန္ရာနႈန္းအျပည့္နဲ႔ ျပိဳဆင္းခ်င္ေနေတာ့လည္း ခက္သားလား ...။ </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ေတ ြေတြ ေငး ေငး..ေတြေတြေငးေငး.. ကိုယ့္ႏႈတ္ခမ္းကိုယ္ကိုက္ နာက်င္ေနပလိုက္တယ္ .. </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ေၾသာ္ ..၀မ္းမနည္းေၾကးလို႔ ဆိုခဲ့ၾကေပမယ့္လည္းေလ...။ အေယာင္ေယာင္အမွားမွားနဲ႔ မိုးထဲမွာေတာင္ မိုးထပ္ရြာတယ္ ...။ ေက်းဇူးျပဳျပီး ေအာက္စီဂ်င္ပါတဲ့ အၾကည့္ေတြနဲ႔ပဲ ၾကည့္ပါ..။ </span><br /> <br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ဒါနဲ႔ ခင္ဗ်ားေပးတဲ့ အလင္းေတြက တဆိတ္ေလာက္ မၾကမ္းလြန္းဘူးလား...အေမွာင</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">္ထဲမွာေတာင္ ရုပ္ပ်က္ဆင္းပ်က္ ေလာင္ကြ်မ္းလြန္းတယ္..။ အရိုင္းဆန္ဆန္နဲ႔ ေျဗာင္းဆန္ေအာင္ ေၾကကြဲေနရတာတာ... ေၾကကြဲေနရတာ....။ ေျပာင္းျပန္ၾကီး ရီေနရလြန္းလို႔လည္း နွလံုးခုန္သံစည္းခ်က္ေတြက ကစဥ့္ကလ်ားနဲ႔ ..ေအာင့္သီးေအာင့္သက္ ...။ ဘာေတြျဖစ္မလဲ...လြဲလြဲၾကီး လြမ္းေနရင္းနဲ႔..သံသရာတစ္ေလ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ွ်ာက္ ေ၀း ေ၀းၾကီးကို လြဲရဦးမယ္...။ </span><br /> <br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ကံၾကမၼာကို မုန္းတယ္...။ အဆိပ္တစ္ခြက္ ခဏေပးပါ ခရမ္းေရာင္ေရ... ေလာင္ကြ်မ္းျပာမက်ေသးသေရြ႔ေ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">တာ့ ညိႈးေၾကေနရဦးမွာေပါ့.. အဟက္..! ဘာျဖစ္လဲ.. ဘာျဖစ္သြားလဲ ... ဘာျဖစ္ဖို႔ရွိဦးမွာတဲ့လဲ..</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">. ။</span><br /> <br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ဆုေတာင္းမမွားခဲ့ပါဘူး...ဆု</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ေတာင္းမ်ားခဲ့ရံု သက္သက္ပါ...ခင္ဗ်ားအတြက္နဲ႔</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> က်ဳပ္အတၲေတြကို တနင့္တပိုး ေရစက္ခ်လိုက္မိတာလည္း ပါမေပါ့..။ ခုမွေတာ့ ေသာက္ေနာင္တလည္း ရမေနခ်င္ဘူး..ရွိပါေစေတာ့ ရွိေစေတာ့..။ </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> မုန္းဖို႔ခ်စ္ခဲ့တာမဟုတ္လို</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">႔ 'မုန္းပစ္လိုက္ပါ' ဆိုတဲ့ စကားကို ရနံ႔ေဟာက္ပက္နဲ႔ မေျပာစမ္းပါနဲ႔ ....။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ဟာသပဲ..။ ျဖစ္နိုင္မယ္ဆိုရင္ ခင္ဗ်ာ့အနားက ညွင္းသိုးသိုးလူေတြအားလံုး ျဖဴေဖြးသန္႔စင္သြားတဲ့အထိ ဟားတိုက္ရယ္ေမာပလိုက္ခ်င္တာ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">...! ဒါက သိုးမည္းပုရပိုက္မွာ စူးေနတဲ့ က်ိန္စာ ...(ခင္ဗ်ား မျဖစ္သင့္ဘူး) </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> (ခင္ဗ်ား မဟုတ္ဘူး...။) </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> သြားစမ္းပါေတာ့ .... အသည္းကြဲတာ မေသေလာက္ပါဘူးတဲ့ ..သိပ္ဟုတ္တာေပါ့ ....</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> နာနာက်ည္းက်ည္း အလဲလဲအျပိဳျပိဳနဲ႔ လူလိုသူလို ျဖစ္မေနတာကလြဲရင္ သာမာန္ကာလွ်ံကာပါပဲ..။ ေခါင္းေမာ့ရင္ေကာ့ျပီး လမ္းေလွ်ာက္ဖို႔ေတာ့ အခ်ိန္နည္းနည္းယူရဦးမွာေပါ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">့ေလ...။ ဒီထက္မပို မလိုဘူး..။ ဓါးနဲ႔ထိုးခံလိုက္ရတဲ့ ဒါဏ္ရာကို အပ္စူးတာေလာက္ပဲသိတဲ့ အၾကင္နာမ်ိဳးနဲ႔ လာႏွစ္သိမ့္ေနတာဆိုရင္ေတာ့ ခင္ဗ်ား ခပ္ေ၀းေ၀းမွာ ေက်ာခိုင္းေနတာ ပိုေကာင္းလိမ့္မယ္..။ </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ဘာမွလည္း ေသာက္ၾကီးေသာက္က်ယ္ေတြ မလုပ္ခ်င္ဘူး...။ အရာအားလံုးဟာ အံ၀င္ခြင္က် လြဲေခ်ာ္ခဲ့ျပီးသား မဟုတ္လား ..။ ရီမယ္ဆို ရီေနလိုက္လို႔ရတယ္...။ စူးစူး၀ါး၀ါးနဲ႔ အသံထြက္မလွတာေတာ့ နည္းနည္း သည္းခံေပါ့ဗ်ာ..။ ေနာက္ေတာ့လည္း.. ဖာသိဖာသာ ျဖစ္သြားမွာပါ..။ </span><br /> <br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ဂါထာဆန္တဲ့ စကားလံုးအခ်ိဳ ႔နဲ႔ ခပ္ျပတ္ျပတ္ ညေနတခ်ိဳ ႔ ..မေတာ္တဆက်က်န္ခဲ့တာလြဲရင္</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">.. အရာအားလံုးဟာ သာမန္ထက္လြန္ျပီး ပံုမွန္ျဖစ္ပါတယ္..။ </span><br /> <br /> <br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> အလံျဖဴျပျပီး နႈတ္ဆက္ဖို႔ေတာ့ မေတာင္းဆိုပါနဲ႔ . ခင္ဗ်ားအလိုက္သိရမွာ.. ဒီၾကိဳး၀ိုင္းထဲ ၀င္လာကတည္းက အသက္နဲ႔အသက္ကို ေလာင္းေၾကးထပ္ထားခဲ့ျပီးသား</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ဆိုတာ.. .! </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> အဟက္..! လူစြမ္းေကာင္းၾကီးေတာ့ မဟုတ္ဘူးေပါ့ဗ်ာ..။ ဒါေပမယ့္ ေသြးပ်က္စရာအရႈံးကိုေတြ႔ေနမ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ွေတာ့ ကိုယ့္ရင္ကိုယ္ ရြက္ကုန္ဖြင့္ျပီး မုန္တိုင္းကိုလည္း ေျပးေဆာင့္ဖို႔ ၀န္မေလးဘူးေပါ့..။ ဒီလိုပဲ က်ဳပ္က တခါတခါ ၀တ္ေက်တန္းေက် ရိုင္းတတ္တယ္..။ </span><br /> <br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ေတာင္းပန္ရိပ္ညႈိးမ်က္၀န္းတ</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">စ္စံုနဲ႔ တိမ္တိုက္ထဲတိုး၀င္သြားတဲ့ ေလယဥ္.....ဘယ္လို ဂတိဂ၀တ္နဲ႔မွ မခ်ဳပ္ေႏွာင္ခဲ့ဘူး ..... ဒီလိုခ်စ္ျခင္းမ်ိဳး ဘယ္ေခတ္မွာမွ ပြင့္ဖူးေတာ့မွ မဟုတ္ဘူး ဆိုတာ ထပ္ခါထပ္ခါ နားလည္ရင္းနဲ႔ ွ ရွတတ အဲဒီေန႔မွာမွ မိုးမိခဲ့တယ္.. သိပ္ေတာ့ မဆန္းဘူးေလ...။ </span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);"> ေသခ်ာတာေတာ့ ေသေနေတာ့ လမ္းပဲ..။ မေသမခ်င္းေတာ့ ေသေအာင္ဆက္ေလွ်ာက္ရဦးမယ္..</span><wbr style="color: rgb(255, 0, 0);"><span style="color: rgb(255, 0, 0);" class="word_break"></span><span style="color: rgb(255, 0, 0);">။ က်ဳပ္ ရာဇ၀င္တစ္ခုလံုး 'အုန္း' ခနဲ ျပိဳက်တဲ့အထိေပါ့..။. </span><br /><br /><br />summer way [August 4 f*ckin2010]</div>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-13418058819437915342010-07-17T12:47:00.000-07:002010-07-17T12:48:06.463-07:00သံလိုက္နဲ႔ လုပ္တဲ႔ ေကာ္ပတ္ရုပ္ငါက ေၿမာက္၀င္ရိုးစြန္း စက္၀ိုင္းမွာစိုက္ေနတဲ႔ ၿမားတစ္ေခ်ာင္းေပါ႔ ။<br /><br />မွတ္ဥာဏ္တစ္ခုမွ မက်န္ေအာင္ ဆဲြေဆာင္ပစ္လိုက္တယ္ ။<br /><br />ငါ့မွာ ျပဒါးမပါတဲ့ မွန္တခ်ပ္ရွိတယ္ ။<br /><br />ေမးခြန္းတိုင္းရဲ့ အေျဖေတြကို အလင္းတန္းေတြနဲ႔ပဲ တံု႔ျပန္ခ်င္တယ္ ။<br /><br /><span> အဲဒီလို ငါ႔ႏွဳတ္ခမ္းငါ ခပ္တင္းတင္းဆဲြေစ႔လိုက္တဲ႔ေ</span><div><wbr><span class="word_break"></span>နာက္<br /><br />ငါ႔ဆီ ရိုက္လင္းတန္းေတြက<br /><br />သိုးမည္းဒ႑ာရီေတြကိုသာ သုတ္လိမ္းေပးခဲ႔ ။<br /><br />လင္းလြန္းလို႔ မျမင္ေတာ့တဲ့ အကန္းတေကာင္ပါ<br /><br />အေမွာင္ဆိုတာ အေရာင္ျခယ္ဖို႔မွ မဟုတ္တာ<br /><br />ဒ႑ာရီထဲမွာေတာင္ အလင္းကိ်န္စာမိတယ္ ။<br /><br />ငါ႔ရာဇ၀င္ကို ပရိုသီးမီးယပ္စ္ မေတြ႔ဖူးလိုက္တဲ႔<br /><br />မီးအိမ္နဲ႔ ေတာက္အက္ကစား<br /><br /><span> ေခ်ာက္ကမ္းပါးေဘးက အႏွစ္ႏွစ္ဆယ္ေက်ာ္သက္တမ္းနဲ</span><wbr><span class="word_break"></span>႔<br /><br />ၿမက္ပင္ကို ဖမ္းၿပီး ၾကိဳးက်စ္မိတယ္ ။<br /><br />ျမဴခိုးေတြေ၀ေနတယ္ ။ စိုစြတ္စြတ္လြင္ျပင္မွာ<br /><br />စိတ္၀ိဥာဥ္ေတြက ငါ့ဆံပင္ေတြလို တဖ်တ္ဖ်တ္လြင္႔<br /><br />တကယ္ဆို ငါက သံပတ္ေပးတာကိုသာ ေစာင့္ေနရမယ့္ အရုပ္ေသ ။<br /><br />နဂါးေငြ႔တန္းတစ္ခုလံုး ေၾကြေအာင္ ဖန္ဆင္းဖို႔<br /><br />သခင္ ... ငါ႔ကို အသက္သြင္းေလာ႔ ။<br /><br />ငါက ဓူ၀ံၾကယ္ဆီကိုမွ မိုက္မိုက္ကန္းကန္း<br /><br />ပန္းေတြ ပစ္ထည့္မိတဲ႔အခါ<br /><br /><span> ေလာကဟာ ငါ႔အိတ္ကပ္ေထာင္႔က်ဥ္းေတြကိ</span><wbr><span class="word_break"></span>ု ပ်က္ရယ္ၿပဳေနေလရဲ႕ ။<br /><br />ပြဲေတာ္ေန႔မွာမွ မိုးမိသြားတဲ့လူရိုင္းလိုပဲ<br /><br />ေသာက္ေရးမပါတာေတြက ခုန္ , ခုန္ထြက္တယ္။<br /><br />ဘယ္နတ္ဆိုးရဲ့ ပုရပိုဒ္ထဲက အရွိန္အ၀ါေတြပါလာတာလဲ ။<br /><br />သည္းသည္းမည္းမည္း ... ... သည္းသည္းမည္းမည္း<br /><br />ငါ႔မ်က္ေတာင္ေတြ က်ဳိးေၾကသြားေလာက္ေအာင္<br /><br />လေပၚမွာ ဒီေရတက္ခဲ႔ ။<br /><br /><span> အနီေရာင္ေတြ အလြဲလြဲအေခ်ာ္ေခ်ာ္ျဖစ္ကုန္</span><wbr><span class="word_break"></span>တာ<br /><br />ဘယ္ကေ၀ျပဳစားသလဲလို႔ ေမးရက္တယ္ ။<br /><br />လက္ထိပ္ခတ္လည္း လြင့္ေနတဲ့ စိတ္အစဥ္ကို<br /><br />ဘယ္ဥပေဒနဲ႔ အေရးယူမွာလဲ ။<br /><br />အဲဒီလိုနဲ႔ ... သစၥာတရားရဲ႕ ေလွာင္အိမ္ကို ငါ႔ေခါင္းေပၚတည့္တည့္မွာ<br /><br />ပိပိရိရိ သိမ္းလိုက္တယ္ ။<br /><br />ေၾကးသြန္းထားတဲ႔ တိမ္တခ်ဳိ႕ရဲ႕ က်က္သေရကို<br /><br />ငါ႔အား ေပးေတာ္မူပါ ။<br /><br />ဆဲြငင္အားေကာင္းတဲ႔ ေကာင္းကင္ကို<br /><br />ငါ႔အတြက္ ေၿမာက္အရပ္သို႔ ေရြ႕ေပးေတာ္မူပါ ။<br /><br />အဲဒီလိုနဲ႔ ... ငါ႔သံပတ္ကိုငါ ဆိုင္းမပါ ဗံုမဆင္႔<br /><br />သခင္႔လက္ကို ခိုးယူခြင္႔ေပးခဲ႔လိုက္တယ္ ။<br /><br /><br /><br /><br /><br />Summer Way ၊ အဲရာေ၀</div>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-58606812853179654652010-07-13T13:42:00.000-07:002010-07-13T14:13:51.905-07:00တယာဆေရာ္ .....<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/TDzWjsyreBI/AAAAAAAAARM/KzD-WUmtYFM/s1600/The_Violinist___again_by_ellaine.jpg"><img style="display: block; margin: 0px auto 10px; text-align: center; cursor: pointer; width: 320px; height: 258px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/TDzWjsyreBI/AAAAAAAAARM/KzD-WUmtYFM/s320/The_Violinist___again_by_ellaine.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5493501554292652050" border="0" /></a><br /><br />တေယာ တစ္လက္ကလည္း<br />ဒီရင္ကို ၀ုန္းဒိုင္းၾကဲေစတာပါပဲလား...<br />ေသေသသပ္သပ္ အျပံဳးနဲ႔<br />ခဏခဏ လြင့္ထြက္သြားေအာင္ ခင္ဗ်ားမို႔ ျပံဳးရက္တယ္...<br />အိပ္ေရးေတြပ်က္... အဖ်ားေတြလည္း တတ္တယ္ ဆရာ..<br />တေယာတစ္လက္ေၾကာင့္ ေတာနက္ထဲ၀င္တယ္တဲ့ (အဟက္)<br />ဘယ္လို တရားနဲ႔မွ ေျဖမရေသးဘူးဗ်ာ...<br />ခင္ဗ်ား ထပ္ျပံဳးပါဦး ...<br />အဲလို အျပံဳးမ်ိဳး ခင္ဗ်ားကလြဲ..ဘယ္သူမွ မျပံဳးတတ္ဘူး<br />ေဘးက်ပ္နံက်ပ္ အသက္ရႈပါရပ္တယ္...<br />တဟုန္းဟုန္းနဲ႔ ထထေတာက္တယ္...<br />ေဟာဒီမွာ ...အျဖဴေရာင္မီးေတာက္.. !<br />က်ဳပ္ကို အရွင္လတ္လတ္ ျပံဳးျပျပီးမွ သျဂၤဳဟ္ပါေလ ...<br /><br />SUMMER.summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-28558060121401155022010-06-19T11:45:00.000-07:002010-06-19T11:52:45.559-07:00ခ်ိန္းေတြ႔တဲ့မိုးေဟာဒီလို အက်င့္မ်ိဳးနဲ႔<br />ေကာင္းကင္က မ်က္ရည္ခံထိုးျပီ။<br /><br />ႏြမ္းလ်အိမ္ျပန္ညေနရဲ့<br />ေနာက္ဆံုးေတာက္ပတဲ့မ်က္လံုးေတြ<br />နံရံေပၚကနာရီထဲ ထားပစ္ခဲ့<br />ေဟာဟို ေလွကားထစ္အျမင့္ၾကီးေတြဆီကေန<br />ဘ၀ရဲ့ အနည္ထိုင္ျခင္းဟာ<br />ေလးေလးလံလံခုန္ခ်လိုက္ေပါ့။<br /><br />မိုးေရထဲျဖတ္ေလွ်ာက္သြား<br />ကြန္ကရစ္လမ္းမ ပလပ္ေဖာင္း<br />တျခမ္းေစာင္းေအာင္ ထိုင္ေအာ္ေနက် ျခေသၤ့ေတြေ့ရွ<br />စိတ္ကူးရုပ္ရွင္ထဲ<br />ဘယ္အနမ္းေတြ ပူေႏြးပ။<br /><br />ေရာ...အဲဒီ အက်င့္ကိုပဲ မၾကိဳက္တာ<br />ေဟာဒီမွာ သူမကေတာ့<br />ေခါက္ထီးေလး မလံု႔တလံုနဲ႔<br />ငါ့ ရင္အံုဆီ တန္းတန္းမတ္မတ္ လာေနေတာ့ရဲ့...။ ။<br /><br />ေအာင္ေ၀း (ပန္းေ၀သီ၊၁၉၉၃ စက္တင္ဘာ)summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-12112127698394244982010-06-15T02:10:00.000-07:002010-06-15T05:37:05.307-07:00ဆည္းဆာ ..အိပ္မက္ (၁)<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWpuhttGosr026TYw90yor26j9apEHroMtByFGKaolYD1jwfez4q1VZUdcYt2L5YMVWbAH100GPKHoLeX8m5Kv0dVzRx5liPWI4RjGEKVYk1PK35zfSnYQ0498osc1GOxWuS8O7oaf5aEE/s1600/red+bike.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 320px; height: 202px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWpuhttGosr026TYw90yor26j9apEHroMtByFGKaolYD1jwfez4q1VZUdcYt2L5YMVWbAH100GPKHoLeX8m5Kv0dVzRx5liPWI4RjGEKVYk1PK35zfSnYQ0498osc1GOxWuS8O7oaf5aEE/s320/red+bike.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5482925575121735986" border="0" /></a>ဆံုေတြ႔ျခင္းမွာ တိမ္ေတြေတာင္ ျပံဳးလို႔<br />ဘယ္ေတာ့မွ မျပင္တဲ့ ကယ္ရီယာခံုေလးကလည္း မခို႔တရို ႔<br /> ကပိုကရုိ ႏြမ္းေနပံုကိုက<br />လြမ္းေနတဲ့ ဒီရင္ဘတ္ကို လန္းေစေနတာ ...<br />ဘယ္သို႔ေသာ စကားလံုးေတြနဲ႔မွ အသက္သြင္းစရာ မလိုဘူးေလ အရာအားလံုးဟာ နူးည့ံျခင္းရဲ့ ဆြဲငင္မႈမွာ တိတ္တဆိတ္ သက္ဆင္းလို႔ ...<br />ေနေစာင္းတဲ့ လမ္းေလးထက္မွာ အျပံဳးေတြက ဟိုတစ္စ ဒီတစ္စ ...<br />ေလေျပတိုက္တိုင္း သစ္ရြက္စိမ္းေလးေတြက တျဖတ္ျဖတ ္ ျပီးေတာ့<br />သူ႔ဆံပင္ေလးေတြ တလြင့္လြင့္ ...<br />အိပ္တန္းျပန္ ငွက္ေတြ ၀ဲေနတဲ့ ေကာင္းကင္ၾကီးထဲ ...<br />ဆြတ္ပ်ံ ႔ၾကည္နဴးဖို႔ေကာင္းတဲ့ ပတ္၀န္းက်င္မွာ သူရယ္၊ က်မရယ္ ...ေနာက္ေတာ့ စက္ဘီးနီေလးရယ္ ...<br />အရွိန္အ၀ါဆိုတာေတြလည္း အလိုလို... မႈိင္း...... ညိဳ့ ...<br />အရာခပ္သိမ္းေသာ ညစ္ႏြမ္းျခင္းေတြကို .... ေပါ့ ေပါ့ ပါး ပါး ရယ္ျဖစ္ၾကတဲ့ အထိ...<br />အဲဒီ ညေနခင္းေလးဟာ လူးလြန္႔ လွပစြာ အသက္၀င္ခဲ့ဖူးတာေပါ့။<br />တစ္ခါတုန္းကပါ ... ။ ။summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-31344738888231404962010-06-11T12:51:00.000-07:002010-06-15T01:44:00.931-07:00ေမေမ<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://2.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/TBc9Pl06v8I/AAAAAAAAAQ8/VVpmPdqSPSo/s1600/mother.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 320px; height: 271px;" src="http://2.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/TBc9Pl06v8I/AAAAAAAAAQ8/VVpmPdqSPSo/s320/mother.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5482918409408266178" border="0" /></a><br />ေမေမ ... လြမ္းလြမ္းဆြတ္ဆြတ္ပါပဲေလ..<br />ႏွလံုးသားေတြ ျဖစ္ညွစ္ဆုပ္ကိုင္ခံလိုက္ရသလို...ေမ့ေမ့ကို သတိရတယ္ ...<br />တစ္ေယာက္တည္းပါပဲေလ...အနားသတ္ေတြ ဖြာလန္ၾကဲေန႔ေတြထဲ ေမေမ့ အၾကင္နာေတြ ျပင္းျပင္းျပျပ ဆာေလာင္ေနတယ္ေမ ..<br />တေျမ့ေျမ့နဲ႔ ေလွ်ာ၀င္ေနတဲ့ ဘ၀က်င္းထဲ ေမေမသာလွ်င္ ခြန္အားပါပဲ ...<br />ေမေမရယ္ .. ရင္ခြင္ထဲတိုးျပီး ရႈိက္ၾကီးတငင္ငိုလိုက္ခ်င္တယ္.....<br />ပူေလာင္မႈေတြမ်ားသထက္မ်ားလာေတာ့မွ ေမ့ေမ့ ေအးျမျခင္းေတြကို သတိတရနဲ႔ တန္ဖိုးထားတတ္လာတယ္ ဲ...<br />ေမေမရယ္ ... လဲက်လိုက္ ျပန္ထလိုက္နဲ႔ ဒါဏ္ရာေတြခ်ည္းပဲ အလကားေပးတတ္တဲ့ ေလာကၾကိဳး၀ိုင္းၾကီးထဲ ေမေမ တစ္ေယာက္တည္းဆီမွာပဲ ျဖဴစင္တဲ့ ခ်စ္ျခင္းေတြရွိတာတဲ့ ....<em></em>တကယ္ေတာ့ ေမေမဟာ ဘယ္ေတာ့မွ အာနိသင္မကုန္ခမ္းတဲ့ ေဆးတခြက္ပါပဲ ...။<br />ေရႊလင္ပန္းနဲ႔ ထမင္းဆီဆမ္းမွ မဟုတ္ေတာ့ပါဘူး..ေမေမ့လက္နဲ႔ ေကြ်းတာ ဘာမဆို တမ္းတမ္းတတ ငတ္မြတ္ေနျပီ ေမေမ..မဲ့ျပံဳးေလးကိုလည္း ျမင္ေယာင္ေနမိပါရဲ့ ...<br />ေမေမ့အပါးက ေက်ာခိုင္းမိတဲ့ ငွက္ကေလးပါ ေမေမရယ္.. မိုးဒါဏ္၊ ေလဒါဏ္နဲ႔ ေလာကလြင္ျပင္က်ယ္ၾကီးထဲ မုန္တိုင္းမိေတာ့လည္း ဘယ္သူကမွ(ေမေမ့လို) စိုမွာစိုးလို႔ မိုးမေပးၾကပါဘူး...သက္ျပင္းေတြ အလီလီခ်မိလည္း (ေမေမ့လို )ဘယ္သူကမွ ဂရုဏာအျပည့္နဲ႔ ေက်ာသပ္ေပးတာမဟုတ္ဘူးေမ ... ေ<em>မတ</em>ၲာတရားမရွိနိုင္တဲ့ ေခတ္ပ်က္ၾကီးထဲမွာ ဆင္လိုလို သမင္လိုလိုလူေတြခ်ည္းပါပဲေမေမ....ဘာကိုမွ အျပစ္ပံုခ်လို႔မရတဲ့ အဆံုးမွာ .. let it be .. let it be, let it be, let it be. ... Whisper words of wisdom, let it be.... ေမေမ အျမဲဆိုေနက် သီခ်င္းေလးကိုပဲ တညည္းညည္း.... ေၾကမြအက္ကြဲေနတဲ့ ေန႔ေတြထဲ..တေရြ႔ေရြ႔နဲ႔ ခရီးဆက္ရဦးမယ္ေမ... ေတာင္းဆုေတြသာ အလီလီ ပန္ၾကားေနနိုင္ေသးတဲ့ ဘ၀ေသးေသးေလးပါပဲ..ဒါေပမယ့္ မပ်က္မကြက္ဆုေတာင္းေနမိတာေတာ့ ေမေမ...ေပ်ာ္ရႊင္ပါေစ..<br />ေမေမ ... က်န္းမာပါေစပါပဲ ...သိပ္အေရးၾကီးတယ္ဆိုတာ နားလည္ျပီေမ..ဆံုးရႈံးျခင္းေတြ တစတစတိုးတတ္လာတဲ့ ဘ၀ထဲမွာ ဘယ္လိုမွ အဆံုးရႈံးမခံနိုင္တာ ေမေမ တစ္ေယာက္သာရွိတယ္ဆိုေလ ....summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-58420068266024347542010-06-02T02:29:00.000-07:002010-06-02T03:54:41.378-07:00ဘာၾကီးလဲ???!!!အခုတေလာ ...<br />စိတ္ကို စိတ္က ျပန္ညစ္တယ္.<br />လူၾကီးမင္းေခၚဆိုေသာ ဖုန္းမွာ BLAH BLAH BLAH....<span style="font-size:180%;"> ေတာက္!</span><br />မင္းနာမည္ေလး ဘယ္လိုေခၚလဲဟင္ .. ကြ်တ္! စိတ္ရႈပ္ပါတယ္ဆုိမွ ..<br />စိတ္မ၀င္စားပဲ လာေမးတဲ့ နုံနုံခ်ာခ်ာ ေမးခြန္းေတြ၊<br />သြားစမ္းပါ ...အလာပသလာပေတြနဲ႔ အဆင္မေျပတတ္တာ သိသားနဲ႔ .<br /><br />ေဒါက္ဖိနပ္အျမင့္ၾကီးေတြရယ္၊ ပလီစိေျခာက္ခ်က္ေျပာျပီး ရံႈ႔ခ်ၾကည့္နဲ႔ ၾကည့္တဲ့ မိန္းမၾကီးေတြရယ္ ၊ ဆံပင္ေျဖာင့္ထားျပီး မွန္ခဏခဏၾကည့္တဲ့ ေယာက္်ားေတြရယ္၊ ေတာင္မေရာက္ ေတာမေရာက္ ကေျမာက္ကေျခာက္နဲ႔ ေျမာက္ၾကြၾကြျဖစ္ေနတဲ့ ေကာင္ေတြရယ္ ... ဘယ္လိုဟာေတြနဲ႔ လာေတြ႔ေနပါလိမ့္???!!<br />ေက်ာင္း၀တ္စံု .. မနက္စာ ... ကြန္ျပဴတာ .. .ေန႔နဲ႔ညနဲ႔ မွားမည္တဲ့ Alarm ၊ခပ္ခ်ာခ်ာ ဗီဒီယို.. ၊ပလီပလာ ဇာတ္ထုပ္ GRRRRRRRRRRrrrrrrrr ..<br /><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">A:</span>►<span style="color: rgb(153, 51, 153);">"စိတ္ညစ္ေနရင္ .. အင္းယားသြားရေအာင္"</span> <span style="color: rgb(102, 51, 51);font-size:85%;" >(လြမ္းထွာ)</span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">B:</span> ►<span style="color: rgb(153, 51, 153);">ဂစ္တာ တီးျပရမ္း!</span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">A:</span> ►<span style="color: rgb(153, 51, 153);">အားအားယားယား နင္ခိုင္းတိုင္း လုပ္စရာလား</span> <span style="font-size:85%;"><span style="color: rgb(102, 51, 51);">(ေသာက္ခ်ိဳးကို မေျပဘူး )</span></span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">A:</span> ♪ <span style="color: rgb(0, 153, 0);"><span style="color: rgb(51, 204, 255);">ေျပာ... ငါ့ကို မုန္းတယ္ဆိုလည္း ေျပာ </span></span>♪<span style="color: rgb(0, 153, 0);"><span style="color: rgb(51, 204, 255);">....</span> </span> <span style="font-size:85%;"><span style="color: rgb(102, 51, 51);"> ( သတိရတယ္ဟယ္ ..)</span></span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">A:</span>►<span style="color: rgb(153, 51, 153);">ေသာက္ရူးလိုပဲ ေတာ္ျပီ.. နင့္ကို! </span> <span style="font-size:85%;"><span style="color: rgb(102, 51, 51);"> ( :P ) </span></span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">B:</span>► <span style="color: rgb(153, 51, 153);">ဖုန္းမကိုင္ဘူး .. ဘယ္မွာ သြားေသေနလဲ?? </span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">A:</span>► <span style="color: rgb(153, 51, 153);">မင္း အပူ ပါလား</span> <span style="font-size:85%;"><span style="color: rgb(102, 51, 51);">( ေသခ်င္းဆိုး.. အဲဒါေတြ ေသာက္ျမင္ကတ္တာ)</span></span><br /><span style="color: rgb(51, 255, 51);">A:</span> ►<span style="color: rgb(153, 51, 153);">လိမ္လိမ္မာမာေနပါဟာ.. ငါစိတ္ညစ္ဘီီီ</span> <span style="color: rgb(102, 51, 51);font-size:85%;" >(ဟယ္... နင္ခ်စ္ဖို႔ ေကာင္းတယ္!!!!)</span><br />အဲလို အဲလို အခ်ိဳးမေျပတဲ့ စကားေတြ... အခ်ိဳးမေျပတဲ့ ငတိ...<br />စက္ဘီးအနီနဲ႔ ဂ်င္းပန္၀တ္တဲ့ ငတိ၊အရပ္ရွည္သေလာက္ စိတ္မရွည္တဲ့ ငတိ၊ ေရေၾကာင္း၀တ္စံုနဲ႔ ၾကည့္ေကာင္းတဲ့ ငတိ .. ငါ ေငးေလာက္ေအာင္ ျပံဳးတတ္တဲ့ ငတိ ..ဘယ္မွာ သြားဂိေနသလဲ....??? နင့္အေၾကာင္းေတြးမိတုိင္း ကေယာက္ကယက္နဲ႔ သြပ္သြပ္မခါေသးတာေတာင္ နည္းနည္းေတာ့ 'ဂါ' တယ္ဟယ္...ဘာျဖစ္လဲ ...!!<br />Breaking Benjamin သီခ်င္းေတြ နဲ႔ ေလာင္သြားတဲ့ ေဆးလိပ္တို ၊ေကာ္ဖီခြက္ထဲ ေမွ်ာခ်လိုက္တဲ့ ကဗ်ာေတြ .. တခ်က္တခ်က္ ေလေအးတိုက္တဲ့ ျပဴတင္းေပါက္၊ မီးအျမဲလာတဲ့ ရာသီဥတု ... ရွိတယ္ ရွိတယ္ ရွိေနတယ္.. ဒါေပမယ့္လည္း လြမ္း.... ကို...လြမ္း....တယ္္ ... နင့္ကိုပါပဲဟယ္ ...<br /><br /><br />[ဘာေတြေရးေနမွန္းလည္း မသိဘူး၊ ]<br /><span style="font-size:180%;"> <span style="color: rgb(204, 0, 0);"> စိတ္ေလတယ္ ...</span></span>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-80038419885201893732010-05-30T13:45:00.000-07:002010-06-02T01:05:37.684-07:00ဗီလိန္<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZkzSjmLTEbZ3L6UbaLnPMzR6rdhTMJitonyRk3ufKj7bcSyoGghm-E-shQdHsNwW98nCBHZLNXYCK3WBGEjwhs4HmyfQtbSsSPSZyAsefbuziDXlI1_P2D1RmZmKCdh3l81M8o_B14YBF/s1600/modern_art_paintings_21st.-.merello._tomato.the_ugly.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 217px; height: 296px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZkzSjmLTEbZ3L6UbaLnPMzR6rdhTMJitonyRk3ufKj7bcSyoGghm-E-shQdHsNwW98nCBHZLNXYCK3WBGEjwhs4HmyfQtbSsSPSZyAsefbuziDXlI1_P2D1RmZmKCdh3l81M8o_B14YBF/s320/modern_art_paintings_21st.-.merello._tomato.the_ugly.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5478084014848580482" border="0" /></a><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ဟိုး....ဇာတ္လမ္း အစကတည္းက</span><span style="text-decoration: underline;"> </span><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ကိုယ့္ဓါးကိုယ္ဆြဲ ရင္၀ကိုစိုက္ျပီး <br />ရဲရဲၾကီးေသပလိုက္ဖို႔ေ</span><span style="color: rgb(0, 0, 0);">က</span><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ာင္းတ</span><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ာ<br />ခုေတ</span><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ာ့ အဲဒီ ခပ္ည့ံညံ့ ဇာတ္၀င္ခန္းမွာ..<br />လြမ္းခ်င္ရက္နဲ႔ ၾကမ္း<br />ၾကမ္းခ်က္ရက္နဲ႔ လြမ္းေနရတာ</span><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">အမည္မဲ့ ဒါဏ္ရာေတြကိုပဲ တခုတ္တရ..<br />ဒီ ဘ၀ၾကီးကိုက ေျခာ</span><span style="color: rgb(0, 0, 0);">က္ေသြ႔ အက္ကြဲလြန္းတယ္..<br /><br />ကိုယ့္ကိုယ္တုိင္ နာက်င္ေနရတဲ့ ဇာတ္မွာ<br />က်ဳပ္က ဘယ္သူ႔ကို ၾကင္နာေပးရဦးမွာလဲေျပာ ဇာတ္ဆရာ..!<br />မိုက္လက္စနဲ႔ ကန္းကုန္ေအာင္ဆက္မိုက္ပါရေစေတာ့..<br />ခင္ဗ်ား ဓါးခ်က္တိုင္း က်ဳပ္ရင္၀ကို တည့္တည့္မွန္တာခ်ည္းပါပဲ..<br />က်ဳပ္ က်ရႈံးျခင္းမွာ ခင္ဗ်ာ့ ပရိတ္သတ္လက္ခုပ္သံေလ ..<br />က်ဳပ္ မ်က္ရည္ဟာ ခင္ဗ်ားအတြက္ အေကာင္းဆံုး ဇာတ္ကြက္ေတြေပါ့..</span><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ဒီ ရင္က်ိဳးေပၚနင္းေျခသြားရင္း ဆုေတြအလီလီ ဆြတ္ခူးေပေတာ့ ဇာတ္ဆရာ ..<br />ျပင္ဆင္ခြင့္ မရွိ၊</span><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ေရြးခ်ယ္စရာ မရွိတဲ့ ဒီဇာတ္ရုပ္ကို ခင္ဗ်ားၾကီး အလိုက် က်ဳပ္ 'က'ခဲ့တာ..<br />ေရႊ႔စရာအကြက္ေတြ ကုန္ရင္<br />က်ဳပ္ကို ထိုးေၾကြး ..ခင္ဗ်ားလက္ထဲက နယ္ရုပ္ဟာလည္း က်ဳပ္ပဲတဲ့ေလ..<br /><br />ေလာဘၾကီးတဲ့ ဇာတ္ဆရာေရ...<br />ခင္ဗ်ား လက္နဲ႔ ေရးတဲ့ ဇာတ္ညႊန္းမွာ<br />က်ဳပ္တစ္ဘဝလံုး စုတ္ၿပတ္သတ္သြားျပီပဲ<br />ေနာက္ဆံုး ဇာတ္သိမ္းခန္းမွာေတာ့ ခပ္ၿပင္းၿပင္းေလးရယ္ေမာပါရေစလား...<br />ယံုထားလိုက္စမ္း<br />အဲဒီ 'ကဒ္' တစ္ခြန္းတည္းနဲ႔တင္<br />က်ဳပ္ ႏွလံုးသားကို ထိုးခြဲ သတ္ျဖတ္ပစ္နုိင္တယ္ဆုိတာေလ ..<br />'ရသ' ေျမာက္ပါတယ္ဗ်ာ ..<br />ခင္ဗ်ားရဲ့ ရိုက္ခ်က္တိုင္းမွာ<br />စနစ္တက် ရႈံးနိမ့္ဖို႔ အသင့္ျဖစ္ခဲ့ဖူးတဲ့လူတစ္ေယာက္ေပါ့...<br />ဒီအခ်ိန္ေရာက္မွေတာ့ ကားလိတ္ခ်သင့္ျပီ ဇာတ္ဆရာ ...<br />ဒီဇာတ္လမ္းကို ဖလင္တလိပ္စာ ျပန္မစခ်င္နဲ႔<br />နိုးလိုက္ ေမ်ာလိုက္ ျပိဳလဲလိုက္နဲ႔ အရိုင္းဆန္တဲ့ ညေတြထဲမွာ<br />က်ဳပ္တစ္ေယာက္တည္း ပဒိုင္းပင္လို ပြင့္ေနရတာ..<br />ဘာ ေမွ်ာ္လင့္ခ်က္အစုတ္အျပတ္ေတြမွ<br />သမန္ကာလွ်ံကာ ထပ္မေပးနဲ႔..<br />ဖြာလန္ၾကဲ မာနေတြနဲ႔ က်ဳပ္ ...<br />ေပ်ာက္...ဆံုး...လက္...စ...နဲ႔...ေပ်ာက္...ဆံုး...ေန...ပါ...ေစ့...ေတာ့...ေလ</span><br /><div style="color: rgb(102, 102, 102);"><span style="color: rgb(102, 102, 102);">[summer way</span><span style="color: rgb(102, 102, 102);">]</span><br /></div>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-8990577029406395012010-01-20T01:22:00.000-08:002010-01-21T12:21:08.474-08:00အလြမ္းမ်ားနဲ႔ ငါ့ညေတြ<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjthx2ApTpN7jKyzAnl_cGVvzfRb3ZoGBl1ukM0D00J_j12uSiVNUIgzyBrrpzsqyiyl4DkPU8sJm9bBVQJQMAxkf5epc86quru93mbU6xJcLtG7jHY1xlu9j1L0htfGyQFvDgdKP9lpdvn/s1600-h/fall4u.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 320px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjthx2ApTpN7jKyzAnl_cGVvzfRb3ZoGBl1ukM0D00J_j12uSiVNUIgzyBrrpzsqyiyl4DkPU8sJm9bBVQJQMAxkf5epc86quru93mbU6xJcLtG7jHY1xlu9j1L0htfGyQFvDgdKP9lpdvn/s320/fall4u.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5429290748244367074" border="0" /></a><br />ဒါပါပဲ<br />ငါရူးခ်င္ေယာင္ေဆာင္လိုက္ရတဲ့အေၾကာင္းရင္းက<br />နင့္ေမွာ္၀င္ညေတြထဲမွာ ကူးလူးပ်ံသန္းေနတဲ့<br />ေဟာဒီ ရင္ဘတ္နဲ႔ေဆာက္တဲ့ ခ်စ္ျခင္းဖြဲ႔အေတာင္ပံေတြကို အားနာလာလို႔ပါ...။<br />ဒါဏ္ရာေတြနဲ႔ခ်ည္းပဲ လာဖြဲ႔ႏြဲ႔တဲ့ ႏြယ္ပင္ေရ....<br />ေျပာရရင္လည္း ရင္ဘတ္ေရာ ေက်ာေရာ ေအာင့္ေအာင့္လာတယ္...<br />တေတာလံုးရွင္းျပီးမွ အျမစ္တြယ္က်န္ေနတဲ့ ျမက္ပင္ငယ္လို...<br />ဆြဲႏႈတ္ၾကည့္မွ...<br />ငါ့သံေယာဇဥ္အမွ်င္ေတြက တဆိတ္ရွည္လြန္းေနတယ္....<br />ရင္ခုန္သံေတြ နင့္မ်က္၀န္းေတြနဲ႔အတူ တေလွၾကီးပါသြားကတည္းက<br />အဲဒီသံေယာဇဥ္အမွ်င္တန္းေတြ ငါ့ရင္ခြင္တလႊမ္းမွာ ေျခက်င္းလိမ္ေနေတာ့တာပဲ<br />ဒုကၡပါပဲ ဘယ္ဘုရားအဆူဆူမွ မကယ္နိုင္ေသးဘူး..<br />ဟူး....မမွီမကမ္းနဲ႔ လြမ္းတယ္..<br /><br />အျဖဴေရာင္ကိုမွ မီးနဲ႔ရႈိ႔တယ္..<br />မညွာမတာ ရင္ဘတ္ထဲမွာ ရွိရိွသမွ် အားလံုးကိုလည္း ဆြဲယူရိႈက္သြင္းပါရဲ့...<br />တခါတခါ ဂရုစိုက္သလိုလိုနဲ႔ ငါ့ခ်စ္ျခင္းအားလံုးကို ေျခြေျခြခ်တယ္..<br />ေနာက္ဆံုးေတာ့လည္း ငါ့အိပ္မက္ေတြ တြန္႔လိမ္ေၾကမြတဲ့အထိ ထိုးေျချငိမ္းသတ္ခံလိုက္တယ္..<br />ဒါက ျဖစ္ရိုးျဖစ္စဥ္လား... ငါကိုယ္က ၾကမၼာငင္တာလား..<br />ဒါမွမဟုတ္ နင့္နႈတ္ခမ္းနဲ႔မွ အေငြ႔ထြက္တဲ့ ေဆးလိပ္ေလးဟာ ငါပဲလား...<br />မဆံုခင္ကတည္းက ႏႈတ္ဆက္ရမွာ သိျပီးသားပဲ...<br />စကားသံေတြကို ျမိဳခ်ေနတဲ့ၾကားက မေတာ္တဆအသံထြက္သြားခဲ့တာ..<br />ခ်စ္တယ္ ဆိုတာ ရင္ဘတ္စီးခ်င္းထိုးရင္းထြက္က်လာတဲ့ အသံလား..<br /><br />မ်က္၀န္းမ်ားနဲ႔ နမ္းပါ..<br />နင္နဲ႔ငါနဲ႔ၾကားက အၿဖဴေရာင္ေန႔ရက္ေတြကုိ လြမ္းတယ္..<br />နင္က ခပ္လြယ္လြယ္နာက်ည္းဖုိ႔ပဲ..<br />ငါကေတာ့ နာနာက်င္က်င္... နင့္ကုိခ်စ္တယ္<br />အဲဒီစကားလည္း .. မေၿပာၿဖစ္ခဲ့ပါဘူး...<br />ေႏြရာသီ ဘယ္ႏွခုကူးၿပီးမွ နင္ငါ့ကုိ နားလည္မွာလည္း..<br />နင္ဂစ္တာသံေတြတိတ္ဆိတ္<br />နင္ရင္ခုန္သံေတြကုိမၾကားရတဲ့ေန႔..<br />ငါဘယ္လိုစိတ္ေတြ အိပ္လို႔ရမွာလည္း..<br />နင္ကေတာ့မညွာမတာ... ငါ့ကုိအႏုိင္ရသြားတယ္...<br />ငါကေတာ့ နင့္အေၾကာင္းကဗ်ာေတြနဲ႔..<br />ညေတြထဲမွာ ေၾကကြဲနစ္ၿမဳတ္...<br />နင္..ငါကုိထားသြားတဲ့ညမွာ ဒီကဗ်ာတစ္ပုဒ္နဲ႔ ငါေနာက္ဆုံးလြမ္းမယ္...<br />နင္နဲ႔ ဘယ္ေတာ့ မွၿပန္မဆုံမယ့္ ဘ၀သံသရာ ေတးသီခ်င္းတစ္ပုဒ္စာ...။<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;"></span><span style="font-weight: bold; color: rgb(255, 153, 255);"> ေႏြဦးပုံၿပင</span><span style="font-weight: bold;"></span><span style="font-weight: bold; color: rgb(255, 153, 255);">္ </span><span style="font-weight: bold;">၊</span> <span style="font-weight: bold; color: rgb(51, 204, 255);">မုိးလႈိင္ည</span>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-9781987763699648292009-12-22T02:01:00.000-08:002009-12-23T12:57:45.377-08:00D E C E M B E R<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/SzCa15Mx9GI/AAAAAAAAAPc/Y2Tg9DorvPM/s1600-h/dec+shoot+%282%29.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 230px; height: 320px;" src="http://3.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/SzCa15Mx9GI/AAAAAAAAAPc/Y2Tg9DorvPM/s320/dec+shoot+%282%29.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5418000602404877410" border="0" /></a><br />သို႔ ဒီဇင္ဘာ ,...<br />အစကတည္းက မေကာင္းခဲ့တဲ့ဇာတ္၊ ေခါင္းမကြဲရင္ေတာင္ နွဖူးေလာက္ေတာ့ ေပါက္ခဲ့ဖူးပါတယ္<br />ေတာ္ပါျပီ... ေဆာင္းတြင္းၾကီးရတဲ့ဒါဏ္ရာ ဘာေဆးထည့္ထည့္ အမာရြတ္က်န္ပါတယ္...<br />အခ်ိန္တန္ရင္ တဆစ္ဆစ္နာလို႔ ေနရထိုင္ရလည္းခက္ပါတယ္..<br />နင့္ကုိ ျမင္ရံုနဲ႔ ရင္မခုန္မိေအာင္ ၾကိဳးစားေနတယ္ ဒီဇင္ဘာ...<br />ကဲ...ေၾကြလြယ္ လြင့္လြယ္တဲ့ သစ္ရြက္ေျခာက္လိုပဲ သေဘာထားပါေတာ့...<br />အပ်င္းေျပနင္းေျခသြားရင္လည္း ေသြးပ်က္ျပီး ၀မ္းနည္းမေနေတာ့ပါဘူး<br />ေက်နပ္ပါေတာ့ ဒီဇင္ဘာ .....<br />အဓိပၸါယ္မရွိတဲ့ စကားလံုးေတြၾကားမွာလည္း ငါ့မာနေတြ ေရေမ်ာကမ္းတင္ မျဖစ္မခံနိုင္ေတာ့ပါဘူး<br />အခ်စ္ေတြ မီးစာကုန္ရင္ အလြမ္းေတြလည္း သူ႔အလိုလို ခ်ဳပ္ျငိမ္းသြားမွာပါ .. စိတ္မပူပါနဲ႔ ဒီဇင္ဘာ..<br />ငါ့ကိုယ္ငါ တည္ေဆာက္၊ ငါ့ကိုယ္ငါ ဆံုးမျပီး စိတ္တံခါးေတြကို နင့္ေလရိုင္းေတြ ၀င္မလာေအာင္ အလံုပိတ္ထားပါတယ္..<br />ေနတတ္သလိုေနလိုက္ပါေတာ့ ဒီဇင္ဘာ...<br />မစာမနာေျပာခဲ့တဲ့ စကားလံုးေတြကိုလည္း ေစ့ေစ့ေတြးတိုင္း ေရးေရးေပၚ နာရေကာင္းမွန္း သိလာပါျပီ ..<br />တိုက္ဆိုင္မႈေတြ ၾကံဳလာတိုင္းလည္း မ်က္ႏွာလႊဲ၊ခဲျပစ္ ေနနိုင္ေနပါျပီ... ဘာကိုမွ အစျပန္မေဖာ္ပါနဲ႔ေတာ့ ဒီဇင္ဘာ..<br />ဒါကုန္ရင္ေတာ္ပါျပီ... တစ္နွစ္တာ အလြမ္းစာရင္းခ်ဳပ္ျပီး အရင္းေရာ အျမတ္ပါ နင္ယူသြားပါေတာ့ ဒီဇင္ဘာ..<br />သတိလက္လြတ္ သတိရခဲ့ရင္လည္း အမွတ္မရွိတဲ့ ငါ့ကိုယ္ငါ ပက္ပက္စက္စက္ က်ိန္စာတိုက္ျပီး ေနပလိုက္မယ္ ဒီဇင္ဘာ... ပတ္သက္ခဲ့တာေတြကို အိပ္မက္၊မက္ရင္ ပရိတ္ေရေသာက္အိပ္ပါ့မယ္.... နင့္ကိုေတာ့ အၾကီးအက်ယ္ သပိတ္ေမွာက္ပါတယ္ ဒီဇင္ဘာ...<br />ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ ေတာင္းပန္စကားေတြလည္း မလိုေတာ့ပါဘူး . ငါ့ကို သနားရင္ နင့္ရဲ့ နာမည္ၾကီးတဲ့ အျပံဳးေတြကို ငါမ်က္လံုးေတြက မျမင္မိေအာင္ တဆိတ္ေလာက္ သိမ္းထားေပးစမ္းပါ ...<br />အလြမ္းေတြကို ေမာင္းထုတ္ရတာလည္း ရူးေလာက္ေအာင္ ပင္ပန္းပါတယ္... အစကတည္းက လြမ္းစရာေတြ မမ်ားခဲ့ရင္ေကာင္းသား....ခုေတာ့ ေနာင္တေတြ ေတာင္လိုပံုေနတယ္ ဒီဇင္ဘာ... ျပဳစားခံလိုက္ရတဲ့ အိပ္မက္ေတြရယ္၊ အက်ဥ္းတန္သြားတဲ့ ညေနခင္းေတြရယ္ ငါ ႏွေျမာသလိုလိုေတာ့ ရွိတယ္ ေၾသာ္.. (ေသာက္ေရးထဲ)...ေတာ္ပါျပီ.. ေတာ္ပါျပီ နင္ေပးသနားထားတဲ့ ဒုကၡကပ္ဆိုးၾကားက ငါ့ေန႔ေတြ ညေတြကိုလည္း စိတ္ကုန္ေနပါျပီ ... ကုန္ပါေစ..လြန္ပါေစေပါ့.... ထမင္းစား၊ေရေသာက္၊ ဂိမ္းေဆာ့၊ ကလပ္တက္ရင္းပဲ ျပီးစလြယ္ေမ့ပလိုက္ပါ..ေက်နပ္ပါတယ္ ဒီဇင္ဘာ ...<br />ငါ့ကေတာ့ Cappuccino မေသာက္ဘူး... စာမ်က္ႏွာ ၁၅ မဆိုေတာ့ဘူး...<br /><span style="font-weight: bold;">ဒီဇင္ဘာေရ</span> .... <span style="font-size:85%;">နားလည္ပါ။ ။</span>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-56082487953927251382009-10-31T06:57:00.000-07:002009-11-17T00:09:00.604-08:00ေတာင္စဥ္ေရမရ..ရန္ကုန္မီးပိြဳင့္ေတြ နီတယ္၊<br />စိမ္းတယ္ ၊ ၀ါတယ္ ။<br />လမ္းမီးေလးေတြ မႈန္ပ်ပ်နဲ႔<br />မုန္႔ဟင္းခါးအလြတ္ တစ္ပြဲ ၅၀၀ ျဖစ္သြားတယ္...။<br /><br />ျမိဳ႔လည္ေခါင္က တိုက္ေတြ ပိုေဟာင္းလာတယ္<br />တည္းခိုခန္းေတြ မ်ားလာတယ္၊<br />ဘက္စ္ကားခေတြ ေစ်းတက္သြားတယ္<br />ေရသန္႔ တစ္ဗူး ၃၀၀ ျဖစ္သြားတယ္<br />စာေရးဆရာနီကိုရဲ ေသသြားတယ္၊<br />ေၾသာ္...<br />အရင္အတိုင္းပဲ နင့္ကို ခ်စ္တယ္။<br /><br />လဘၻက္ရည္ ေပါ့ဆိမ့္ေသာက္ျပီး<br />ရိုးရိုးတစ္ခြက္ကို ေဘးမွာထားတယ္<br />အဲဒီလိုပဲ ခပ္ေၾကာင္ေၾကာင္နဲ႔<br />နင့္ကို ငါလြမ္းတယ္။<br />ေျမနီလမ္းမွာမွ ေၾကြခဲ့တဲ့<br />ခေရပန္းေတြမရွိေတာ့ေပမယ့္<br />နင္ရွိခဲ့တဲ့ ေနရာေလးမွာ<br />ငါတစ္ညေနလံုး ထိုင္ျပီး ငိုင္တယ္..<br />အလင္းျပျပနဲ႔ မိုးရြာတဲ့ မနက္မွာ<br />နင္ထြက္သြားေတာ့<br />ငါ့မ်က္ႏွာတစ္ခုလံုး ရြဲရြဲစိုေအာင္သည္းတဲ့မိုးရယ္၊<br />စကားေလးတစ္ခုရယ္ ရႈိက္သံသဲ့သဲ့ရယ္၊<br />ဒါပါပဲ နင့္ကို သိပ္ခ်စ္တယ္...။<br /><br />ေမွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြ နင္းေျခခံရတဲ့ေန႔<br />အဲဒီေန႔က မန္ယူရႈံးသြားတယ္...<br />ဂစ္တာၾကိဳးေလးလည္း ဖရိုဖရဲ၊<br />ၾကယ္ေလးေတြ ဟိုတစ္စ ဒီတစ္စနဲ႔<br />လမ္းမၾကီးေဘးမွာ....<br />မူးတူးတူးရီေ၀ေ၀နဲ႔ အိမ္အျပန္ မိုးလင္းခဲ့တယ္..။<br /><br /><br />တစ္ခ်က္တစ္ခ်က္ေပၚလာတတ္တဲ့ အနီရဲရဲသြားေတြရယ္၊<br />ပါးခ်ိဳင့္ေလးရယ္၊<br />လမ္းကူးတိုင္း ကမ္းတဲ့လက္ေတြရယ္၊<br />ေတာင္ေျပာ ေျမာက္ေျပာေပမယ့္<br />ခပ္ျပင္းျပင္း ရင္ခုန္ေစတဲ့ စကားတစ္ခ်ိဳ႔ရယ္၊<br />ေရာင္စံုမီးေတြနဲ႔လွတဲ့ ညရယ္၊<br />ေမာင္ေမာင္ေဇာ္လတ္ သီခ်င္းရယ္၊<br />အညိဳေရာင္သန္းတယ္ဆိုတဲ့ ဗိုလ္တစ္ေထာင္ကမ္းနားရယ္၊<br />အိမ္ျပန္ခ်ိန္ ပဋိပကၡေတြရယ္...<br />အ ရာ အား လံုး တိတ္ ဆိတ္ ၿငိမ္ သက္ စြာ ….<br />ကြဲအက္နာက်င္စြာ...<br />ထားခဲ့လိုက္တယ္...<br />ထားလိုက္ပါေတာ့ေလ....summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-45570375642510415482009-09-28T03:21:00.000-07:002009-09-28T10:53:02.492-07:00အလြမ္းျပဇာတ္<span style="font-size:85%;"><span style="color: rgb(51, 153, 153);">တိတ္တိတ္ေလး ခိုးၾကည့္ေနခဲ့ရတာ</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ၾကာေတာ့လည္း </span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ကိုယ့္မ်က္နွာေပၚက လက္ေခ်ာင္းေတြကို </span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ခြာခ်လိုက္ခ်င္တယ္</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">(မပြင့္ဘဲ ေၾကြသြားတဲ့ ပန္းတစ္ပြင့္</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">အေ၀းၾကီး အႏွင္ခံလိုက္ရျပီးတဲ့ေနာက္.....)</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ခဏေလး စိုျပီး အၾကာၾကီး ေျခာက္ေသြ႔သြားတဲ့</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ေျမနီလမ္းေလး....</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ရြက္ဖ်ားေတြေပၚ ဖုန္အလိမ္းလိမ္းတင္လို႔</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">မိုးသားေတြ ျမင္တိုင္းလည္း</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ရြာမယ္လုိ႔မွ အေသအခ်ာ မေျပာနိုင္တာ</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ေခ်ာင္အက်ဆံုး ထိုးသိပ္ထည့္ခံထားရတဲ့</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">မင္း ေျပာခဲ့တဲ့ သံေယာဇဥ္ဆိုတဲ့ လမ္းက်ဥ္းေလး</span><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">သူလည္းပဲ လက္မႈိင္ခ် ေဆြးေျမ႔သြားေလာက္ျပီေပါ့....။</span><br /><br /><span style="color: rgb(51, 153, 153);">ေရခ်မ္း </span><br /><br /><span style="color: rgb(153, 153, 153);"></span>(သရဖူမဂၢဇင္း အမွတ္ ၃၆၊ ေအာက္တိုဘာလ ၂၀၀၀)<br /><br /></span>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-73981960977372142852009-09-26T05:01:00.000-07:002009-09-26T05:06:48.256-07:00တစ္ခါတေလတစ္ခါတေလလည္း ပ်င္းတာပဲ...<br /> တစ္ေယာက္တည္း ဘ၀ကိုဆက္...၊<br /> တစ္ခါတေလလည္း ရွင္းတာပဲ..<br />အပူအပင္မဲ့ တစ္ေယာက္တည္း...ဘ၀အတြက္...၊<br /> တစ္ခါတေလလည္း..ေၾကာက္တာပဲ..<br />တစ္ေယာက္တည္း ညေတြလည္း...၊<br /> တစ္ခါတေလလည္း ေစာင့္ေနခဲ့..<br />စာနာမႈမ်ားနဲ႔ ယံုၾကည္သြားမယ့္ ဘ၀အတြက္...၊<br /><span> တစ္ခါတေလလည္း အခ်ိန္မ်ားစြာရယ္ ဘာအတြက္လဲ...ကိုယ္ရွက္လာတယ္</span><div><wbr><span class="word_break"></span>...၊<br />ကိုယ့္စိတ္ကိုယ္လႈပ္ရွား ကိုယ့္အသိအတြက္ ဖိအား၊ ကိုယ္လုပ္ဖို႔ သိပ္ခက္သြား...<br /> တစ္ခါတေလလည္း အမွားေတြနဲ႔ တစြတ္ထိုး ေခါင္းမာခဲ့...<br /><span> တစ္ခါတေလလည္း ေကာင္းခ်င္တယ္၊ လွည့္ဖ်ားတာ သိပ္မ်ားလာ..အမွန္အမွားမခြဲ</span><wbr><span class="word_break"></span>...<br /> တစ္ခါတေလလည္း......<br /> တစ္ခါတေလလည္း....<br />ဒါေပမဲ့ ကိုယ္သိလာတယ္...<br /> ကိုယ္ေနရမယ့္ ေနရာရွိပါတယ္...<br /> ဒီသီခ်င္းမ်ားကို ဆိုရင္း...<br /> အိပ္မက္ကို အသက္သြင္း.. ေရာင့္ရဲဖို႔ ၾကိဳးစားရင္း......<br /> တစ္ခါတေလလည္း ရွိခ်င္တယ္....<br /> လံုျခံဳဖူးတဲ့ အတိတ္ေတြထဲ...၊<br /> ဒါေပမယ့္ ကိုယ္သိပါတယ္..<br />အရင္ဘ၀မ်ိဳး ျပန္မရတဲ့ ကြ်န္ေတာ့္အတြက္......<br /> <br /> တစ္ခါတေလလည္း<br /> <br /> တစ္ခါတေလလည္း<br /> <br /> တစ္ခါတေလလည္း.....<br /> [ မ်ိဳးေက်ာ့ျမိဳင္ ]<br />မ်ိဳးေက်ာ့ျမိဳင္ ရဲ့ သီခ်င္းေလးပါ။ Album title ကလည္း "တစ္ခါတေလ" ပါပဲ။ တစ္ကိုယ္ေတာ္ Album ေတာ့ မဟုတ္ပါဘူး။<br /></div>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-3142501673904032542009-08-31T23:51:00.001-07:002009-09-28T10:53:28.719-07:00"တေစၦ"<span style="font-weight: bold;">"တေစၦ"</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">အိပ္လို႔မရ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ညႀကီးမင္းႀကီး၊ ထျပီးထိုင္ေန</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ေမြ႔ရာေတြလည္း၊ေႀကမြတြန္႔လိပ္</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">သိပ္စိတ္ညစ္တယ္၊သတိျပယ္လြင္႔</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ခုိတြယ္စရာ အတည္မရ။</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">အျပင္ဘက္မွာ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">သစ္ရြက္ေတြႀကား၊ႀကယ္ေလးငါးပြင္႔</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">စံကားပင္အို၊ကန္ေရစိုစြတ္</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ဟုိမွာ လွုပ္လွုပ္၊ငုတ္တုတ္လက္ကမ္း</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">စမ္းေလွ်ာက္သြားေန၊ျမက္ခ်ံဳေတြထဲ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">တေစၧ ငါကိုယ္တိုင္ပါပဲ။</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ခုတင္ေျခရင္း</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ေျပးနင္းရွပ္ရွပ္၊မတ္တတ္ထလိုက္</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ခန္း၀ကုိလာ၊၀ရန္တာမွာ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">သည္မွာတစ္ေယာက္၊တေစၱေျခာက္လွန္႔</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ေႀကာက္ေႀကာက္ႏွင္႔ႀကည္႔၊မ်က္ႏွာလွည္႔စမ္း</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">တည္႔တည္႔လွမ္းျမင္၊ေအာ္ငိုခ်င္မိ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">တစ္ဆင္တည္းပဲ သူနဲ႔ ငါ။</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ျမစ္နက္ထဲမွာ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ငါေရနစ္ျမဳပ္၊ခ်မ္းျပီးကုပ္ေန</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ကုကိၠဳကိုင္းႀကား၊ငါေနနားလိုက္</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ဘုရားေရွ႔ေမွာက္၊ဒူးေထာက္ေရာက္ျပန္။</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ေမာပန္းလ်နွင္႔</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">တစ္ေယာက္ေသာငါ၊ငါမ်ားစြာမွ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ထလာ လြင္႔ပါး၊ငိုသံပါႏွင္႔</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">ဘာမွမႀကား၊ေမာင္႔အနားမွာ</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">``ထသြားစို႔ဆို၊ေမ႔ကိုအိပ္မက္</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">မမက္ဘူးလား´´၊တေစၧ ျဖားေယာင္း</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 0, 0);">မွုန္မႊားစိတ္၀ယ္ အရိပ္ထင္။</span><br /><br /><span style="color: rgb(102, 102, 102); font-style: italic;">ႀကည္ေအး။</span>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-15975189861763143042009-08-31T04:59:00.001-07:002009-08-31T23:46:39.605-07:00အိပ္မက္..<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/SpvCkpU4OFI/AAAAAAAAAO4/6Kmhlzt2MTU/s1600-h/Going_Home_by_ArhcamtIlnaad.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 214px; height: 320px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/SpvCkpU4OFI/AAAAAAAAAO4/6Kmhlzt2MTU/s320/Going_Home_by_ArhcamtIlnaad.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5376104515021322322" border="0" /></a><br />က်မက ရင္းႏွီးသလိုလိုရွိတဲ့ အဲဒီလမ္းေပၚမွာ ေယာင္လည္လည္နဲ႔..... လမ္းက ၾကမ္းေပမယ့္ ဘာခလုပ္မွမထိတာ အံၾသစရာ...။ ခ်စ္စြာေသာ ထင္းရဴးပင္ၾကီးကေတာ့ က်မကို မွတ္မိသေယာင္ေယာင္...။ တိုး၀င္လာတဲ့ေလေအးေအးေတြကို အားပါးတရ ႏွစ္ျခိဳက္စြာရႈရႈိက္မိတယ္....ျပီးေတာ့... က်မႏႈတ္ခမ္းမွာ အျပံဳးတခ်ိဳ႔...။ ရင္ထဲက ၃ ႏွစ္ၾကာ မြန္းက်ပ္နာက်င္မႈေတြ ....အေငြ႔ပ်ံသြားတယ္။ ဟိုးခပ္လွမ္းလွမ္းဆီမွာ က်မအိမ္၊ တံစက္ျမိတ္ေလးကို လွမ္းျမင္ေနရျပီေလ...။ လမ္းတစ္ေလွ်ာက္ ဆီးၾကိဳေနတဲ့ ခေရပြင့္ေလးေတြကို တယုတယေကာက္လိုက္တယ္။ ဒါက အဖြားသိပ္ခ်စ္တဲ့ ခေရေတြေပါ့..။ ျပီးေတာ့ အေရွ႔နားက စံပယ္ရုံမွာ အဖြားရယ္ေလ တပတ္လွ်ိဳဆံထံုးနဲ႔ ျပံဳးေနေလရဲ့...။ ေဟာ...ခုန္ေပါက္ျပီးေျပးလာပါျပီ က်မသိပ္ခ်စ္တဲ့ ေခြးေလးေတြ...၊ သူတို႔ လြမ္းတာ က်မသိပ္သိတာေပါ့ကြယ္...။ အိမ္ေရွ႔မွာေတာ့ က်မရဲ့ စာအုပ္စင္ေလးက လွပ မႈိင္ရီစြာ.....ေပ်ာ္ေပ်ာ္ေနေတာ့ကြယ္... က်မ ဘယ္မွ ထြက္မေျပးေတာ့ဘူးေလ..၊ သစ္သား ဆက္တီေလးေတြကလည္း မေျပာင္မေယာင္နဲ႔ေျပာတယ္... "မင္းသူငယ္ခ်င္းမေလးေတြ မလာတာ ၾကာျပီတဲ့ေလ"...၊ေနာက္ေဖး ပုဂံစင္က ေကာ္ဖီခြက္အျပာေလးကေတာ့ အက္ကြဲတုန္ရီစြာ ေငး....က်မ အခန္းေလးကေတာ့ ၀င္၀င္ခ်င္းမွာပဲ ဆည္းလည္းသံေလးေတြနဲ႔ နႈတ္ဆက္တယ္...ဒီတစ္ခါ သြားတာ ၾကာလိုက္တာတဲ့..၊ စားပြဲခံုေသးေသးေလးမွာလည္း တကၠသိုလ္၀င္တန္းစာအုပ္ေတြက ဖုန္ေတြ အထပ္ထပ္၊ ေျခပစ္လက္ပစ္သူ႔ရင္ခြင္မွာ ၀င္အိပ္ေတာ့ က်မ ကုတင္ေသးေသးေလးက သေဘာက်ျပီး ရယ္ျပတယ္..သူ မေပ်ာ္တာ ၾကာျပီတဲ့ေလ...၊ အိုး.....လမင္းၾကီးရယ္၊ ၾကယ္ေလးေတြရယ္ အစံုအလင္ပါပဲ ဘာေၾကာင့္ဒီေလာက္ လွေနရတာလဲ ေကာင္းကင္ရယ္.... နက္ျပာေရာင္ေကာင္းကင္ၾကီးက ၾကင္နာစြာနဲ႔ၾကည့္တယ္..ဘယ္အရာေတြက နာက်င္ေစခဲ့လဲတဲ့ေလ...။က်မက တစ္ခုခုျပန္ေျပာဖို႔ ၾကိဳးစားေနတုန္းမွာ...စူးခနဲ၀င္လာတဲ့ ေနေရာင္ျခည္ကို မႏွစ္ျ မိဳ႔စြာ ခပ္ေရးေရး ေနာက္ေတာ့ ပီပီျပင္ျပင္..ျပီးေတာ့ အထီးက်န္ဆန္လွတဲ့ ေန႔လည္ခင္း၊ .. ခဏေလးပါပဲ က်မ အိပ္ေပ်ာ္သြားခဲ့တာ...ဒါေပမယ့္ အိမ္ျပန္ေရာက္သြားတယ္တဲ့၊ အိပ္မက္ အိပ္မက္အေၾကာင္းေတြးရင္းနဲ႔ ေပ်ာ္မိတယ္..မ်က္ရည္ေတြ ၀ုိင္းတဲ့အထိပါဘဲ.....။<br /> ကံၾကမၼာရယ္... ေက်းဇူးျပဳျပီး က်မကို ဒီလိုအိပ္မက္ေလးပဲ ဆက္မက္ခြင့္ေပးပါ...။summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-72967881858149133192009-08-31T04:10:00.000-07:002009-09-28T10:54:04.607-07:00ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တယ္<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/Spuv4UgGgkI/AAAAAAAAAOw/DuA5gVEeaUA/s1600-h/Destiny_by_theparadox.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 320px; height: 198px;" src="http://1.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/Spuv4UgGgkI/AAAAAAAAAOw/DuA5gVEeaUA/s320/Destiny_by_theparadox.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5376083962307707458" border="0" /></a><br /><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">လက္ၫႈိးၫႊန္ရာ</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ေကာက္ေကြ႔စီးဆင္းရလြန္းလို႔</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တယ္။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">အိပ္မက္ေတြ</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">တစ္ရာသီၿပီး တစ္ရာသီ အရိတ္သိမ္းခံရလြန္းလို႔</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တယ္။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ဆုေတာင္းျခင္းရဲ့</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ေက်းကၽြန္ျဖစ္ရဖန္မ်ားလြန္းလို႔</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တယ္။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ျဖည့္ဆည္းျခင္းရဲ့ အရွင္သခင္အျဖစ္</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">အရာအားလံုးကို ျပဌာန္းဖို႔</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တယ္။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ေလာကဓံကို</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ပ်စ္ပ်စ္ႏွစ္ႏွစ္ ဆဲေရးဖို႔</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တယ္။</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">အတိအက်ေျပာရရင္ေတာ့</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကိုယ့္ကိုယ္ကို ဓားေထာက္ၿပီး</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">လူ႕က်င့္၀တ္ေတြကို လုယက္ဖို႔</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">ကၽြန္ေတာ္ဟာ ကံၾကမၼာျဖစ္ခ်င္ခဲ့တာပါပဲ။ ။</span><br /><br />[ျမျမင့္မိုရ္]<br />(ဟန္သစ္ – ေအာက္တိုဘာ၊ ၂၀၀၄)<span style="color: rgb(51, 102, 102);"> </span><a style="color: rgb(51, 102, 102);" href="http://lanolay.wordpress.com/">“လမ္းအိုေလးက ျပန္ကူးထားတာ”</a><br /><br /><a style="color: rgb(102, 102, 102);" href="http://theparadox.deviantart.com/art/Destiny-47252436">“ဓါတ္ပံုေလးက ဒီကယူတယ္”</a>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-4714609882384260142009-08-04T12:04:00.001-07:002010-05-22T05:54:56.282-07:00လြင့္<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiskfT4-F4fDdpjQG7QquDnpprp4iZ0UVB_zDuxbYbDJ4ZUj0fIpYEQzpw-ynpnFsJC6jtwfVMFvJEs7Xvh3z1HP7KbBrsps1o8Pmq_AyLVH27pnQPVM173F3NoWSSdNC7kLlPfY-b4JqUR/s1600/Love_Letter_by_mijnnaamis.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 280px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiskfT4-F4fDdpjQG7QquDnpprp4iZ0UVB_zDuxbYbDJ4ZUj0fIpYEQzpw-ynpnFsJC6jtwfVMFvJEs7Xvh3z1HP7KbBrsps1o8Pmq_AyLVH27pnQPVM173F3NoWSSdNC7kLlPfY-b4JqUR/s320/Love_Letter_by_mijnnaamis.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5474077000881249810" border="0" /></a><br />စာအုပ္ဖြင့္မိေတာ့မွ သင္ရိုးညႊန္းရွာမေတြ႔တဲ့အျဖစ္ေတြ၊<br />မွင္ရည္က်ဲလြန္းလို႔ အေရာင္မွိန္ခဲ့တဲ့ ဘ၀ေတြ၊<br />ေခၚသံၾကားေပမယ့္ ျပန္မလာနိုင္တဲ့ ေန႔ရက္ေတြ၊<br />ကိုယ္တိုင္ယွဥ္မျပိဳင္ဘဲ ရႈံးခဲ့ရတဲ့ ျပိဳင္ပြဲေတြ၊<br />ရွိေစေတာ့ကြယ္<br />အျဖဴေရာင္ဟာ တကယ္ေတာ့ ေဆးဆိုးထားတာပါ။<br /><br />အခိုးအေငြ႔ေတြၾကားမွာ ရိုးသားမႈကိုရွာၾကည့္၊<br />အမွတ္မထင္ပဲ ေပ်ာက္ေပ်ာက္သြားတတ္လို႔၊<br />အဓိပါၸယ္ရွိတာေတြလည္း အဓိပါၸယ္မရွိသလို၊<br />အတိအက်ဆိုတာကလည္း မတင္မက်နဲ႔<br />စာမ်က္နွာေတြသာ တစ္ရြက္ျပီးတစ္ရြက္ကုန္သြားတယ္၊<br />ငါ့အတြက္ သင္ရိုးညႊန္းတန္းဘယ္မွာလဲကြယ္....။<br />ဟင့္အင္း....အမွားေတြေျဖျပီးေတာ့ ဂုဏ္ထူးမလိုခ်င္ပါဘူး၊<br />အရီအျပံဳးမ်ားလြန္းတဲ့ မ်က္ႏွာဖံုးေတြနဲ႔လည္း ပေရာပရီမေနခ်င္ဘူး၊<br />အိပ္မက္ထဲမွာလမ္းေလွ်ာက္တာလည္း ခရီးမေရာက္ဘူး၊<br />ေလမတိုက္ပဲလည္း လမ္းေပ်ာက္လြန္းလုိ႔<br />ဟိုးညေနက မိုးပ်ံပူေဖာင္းအျပာေလးလိုပဲ လြင့္၊<br />လြင့္သြားခဲ့တယ္<br />ၾကာပါျပီ......။summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-2651700272641038092009-07-09T05:56:00.000-07:002009-07-09T06:02:15.692-07:00Morning Bangkok :]<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/SlXpWF5R2LI/AAAAAAAAAOI/tMxexyTyFlE/s1600-h/IMG_1681.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 400px; height: 300px;" src="http://1.bp.blogspot.com/_iGO4ZQeZFtg/SlXpWF5R2LI/AAAAAAAAAOI/tMxexyTyFlE/s400/IMG_1681.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5356443897575889074" /></a><br /> <br />ဒီေန႔မနက္ အိပ္ရာကႏိုးနိုးခ်င္း ျမင္လိုက္ရတဲ့ ျမင္ကြင္းေလးပါ။ သိပ္လွတာပဲ.... ဘယ္လိုျဖစ္သြားမွန္းမသိဘူး ေပ်ာ္သြားတယ္... သိပ္လွတဲ့ ပန္းခ်ီကားတစ္ခ်ပ္ကို မနက္အိပ္ရာႏိုးႏိုးခ်င္းမွာ ျမင္လိုက္ရသလိုပဲ။ ေတြ႔ေတြ႔ခ်င္း ဓါတ္ပံုရိုက္ျပီး ပို့စ္တင္လိုက္တာ၊ ဘာစာမွ မေရးနိုင္ေသးလို႕ :Psummerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-26990688004626615772009-06-24T05:33:00.000-07:002009-06-24T08:48:50.799-07:00ရင္ဖြင့္ ဆုေတာင္း....။ေျပာခ်င္တဲ့ စကားေတြကို ရင္ဘတ္နဲ႔ နားေထာင္ေပးမယ့္ နားတစ္စံုေလာက္ အပူတျပင္းလိုအပ္ေနတယ္၊ ေက်းဇူးျပဳျပီး ျွမန္မာလို တ၀ၾကီး ေျပာပါရေစ၊ ကိုယ့္အိမ္ကိုယ့္ေျမလို စိတ္ခ်လက္ခ်ေနလို႔ရမယ့္ ငါ့တစ္ကိုယ္စာ တစ္ေနရာ ဘယ္မွာရွိမလဲ??? ေခတ္မွီပါတယ္၊ ခန္႔ညားပါတယ္ဆိုတဲ့ အရာေတြမွာ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ေနဖို႔ ၾကိဳးစားတိုင္းမရတာ ကိုယ္မွားေနတာလား၊ အသံုးမက်လြန္းတာလား၊ ေရလိုက္ငါးလိုက္ဆိုတဲ့ စကားက ဟန္မေဆာင္တတ္သူ တစ္ေယာက္အတြက္ေတာ့ တယ္မလြယ္လွဘူး သူငယ္ခ်င္းေရ....ငါ မသက္မသာေတာင္ ျပံဳးမရလို႔ဟယ္၊ ေပ်ာ္ေနရမယ့္အခ်ိန္ရြယ္တူေတြၾကားထဲမွာ ေပ်ာ္လို႔မရတာ ငါလြန္တယ္လို႔ နင္မေျပာလိုက္နဲ႔ေနာ္... ၀ၮ္ေက်တန္းေက်အျပံဳးေတြနဲ႔ ေအးစက္စက္အခန္းေတြရယ္၊ ေႏြးေထြးမႈမရွိတဲ့ စာသင္ခန္းေတြရယ္၊ ကန္တင္းသြားလို႔ တစ္ေယာက္တည္း ေငါင္ေတာင္ေတာင္ စားရတဲ့ ေန႔လည္စာေတြရယ္ကို ငါေန႔စဥ္လုပ္ေနက်ျဖစ္ေပမယ့္ ဘယ္လိုမွ ေနသားတက်မျဖစ္ဘူးဟယ္...။ ငါတို႔ေတြ ေကာင္းေကာင္းမေေပ်ာ္လိုက္ရတဲ့ တကၠသိုလ္ဆိုတဲ့ ဘ၀ၾကီးကို ရည္မွန္းခ်က္၊ဘ၀အာမခံခ်က္ေတြအျပည့္နဲ႔ အပူအပင္မရွိ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ေက်ာင္းတတ္ေနၾကတဲ့ ေက်ာင္းသားေတြေတြ႔တိုင္း ေတြေတြၾကီးေငး...တို႔ေတြ ဘ၀ေတြအတြက္ ရင္နာလြန္းတယ္။ ဘာေၾကာင့္လဲ ဆိုတဲ့ အေျဖကို ေတြးမိတိုင္း အခါခါေတာက္ေခါက္ အသားတုန္ေအာင္ ေဒါသထြက္ဖူးတယ္။ ငါတို႔ထက္ဆိုးတဲ့ ဘ၀ေတြအတြက္ စာနာစိတ္နဲ႔ မ်က္ရည္၀ဲရတယ္။ <br /> တကယ္ဆို သူတို႔လို အခြင့္အေရး တို႔ေတြမွာလည္း ရွိသင့္တာေပါ့ဟာလို႔ အၾကိမ္ၾကိမ္တိုင္တည္၊ ငါတစ္ေယာက္တည္း အန္ၾကိတ္ေနရတယ္။ သူငယ္ခ်င္းေရ.......ျဖစ္ခ်င္တာေတြမဟုတ္ပါဘူး၊ ျဖစ္သင့္တာေတြပါလို႔ ငါေျပာရင္ နင္လက္ခံေနာ္၊ <br />သူမ်ားတကာေတြက အေမျပင္ေပးတဲ့ မနက္စာစားျပီး ကိုယ္ပိုင္ကားနဲ႔ Smart က်က်ေက်ာင္းလာတဲ့ အခ်ိန္မွာ... ၀မ္းေဟာင္းေလာင္းနဲ႔ ေက်ာင္းကားေစာင့္ေနရတဲ့ လူေတြဟာ ငါတို႔ပါပဲ၊ ေက်ာင္းက ျပန္လာလို႔ ဘာမွစားစရာမရွိတဲ့ ေန႔စြဲေတြက ပုံမွန္ေပမယ့္ ခါးေနတယ္ဟာ၊ အဲလို အေသးအဖြဲေလးေတြနဲ႔လည္း တစ္ခါတခါ ငါ့စိတ္ဓါတ္ေတြ ေခြယိုင္သြားတဲ့အထိ ျဖစ္ရတယ္..သူငယ္ခ်င္းေရ...ေျပာစမ္းပါ၊ ဘယ္လိုလူမိ်ဳးက ကိုယ္ခ်စ္တဲ့အိမ္ကိုယ္ မျပန္ခ်င္တာ ရွိလိမ့္မလဲ၊ အေ၀းေရာက္မွ အိမ္ကို ပိုခ်စ္တတ္လာတာလား မေသခ်ာေပမယ့္ တကယ္ပါ ငါဘယ္တုနး္ကမွေတာ့ ဂ်စ္ပစီတစ္ေယာက္ မျဖစ္ခ်င္ခဲ့ဖူးးဘူး။၊ တစ္ေန႔ျပီးတစ္ေန႔ တံစျမိတ္မရွိတဲ့၊ အိမ္မဟုတ္တဲ့ အခန္းေလးထဲက ထြက္၊ အခန္းေလးထဲကို ၀င္ ဘ၀ေတြက ေျခာက္ကပ္လြန္းလွတယ္..အို..ဘုရားသခင္ ေက်းဇူးျပဳ၍ ဒီဘ၀ၾကီးကို ေရေလာင္းေပါင္းသင္ စိမ္းလန္းခြင့္ေပးပါ ။<br />[ကံၾကမၼာေရ... ကမၻာေပၚမွာရွိရွိသမွ် အိမ္လြမ္းေနသူေတြအားလံုးကို ခင္ဗ်ားရဲ့ ေကာင္းေသာလက္အစံုနဲ႔ သူတို႔ခ်စ္တဲ့အိမ္ေတြဆီ အျမန္ဆံုးပို႔ေပးပါ...........]summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6617383696274411609.post-63877532429710973842009-05-30T03:08:00.000-07:002009-05-30T20:40:09.622-07:00ဗလာ<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXgOvDtr9ks39yux0QwWk7oA6GuKBkqR5qzOVfYmdD1nXV5G_R1mgF67WOQoak3PZ75jmqQ3WIZXEhQrVoj2uMn-59lMq0YeiiJCkjfxciH-eFUEqGUtChGRKos_oryI4y0FGJHpR-fbgn/s1600-h/blah.png"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 229px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXgOvDtr9ks39yux0QwWk7oA6GuKBkqR5qzOVfYmdD1nXV5G_R1mgF67WOQoak3PZ75jmqQ3WIZXEhQrVoj2uMn-59lMq0YeiiJCkjfxciH-eFUEqGUtChGRKos_oryI4y0FGJHpR-fbgn/s320/blah.png" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5341826943053197602" border="0" /></a><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);"><br /><a href="hhttp://www.pressx2select.com/blah/blah.png">“ဓါတ္ပံုေလးက ဒီကယူတယ္”</a><br /><br />ငါ့ရဲ့ အခန္းသစ္ေလးကို ေဆးသုတ္ထားတယ္..</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ဒါေပမယ့္ အေရာင္မရွိ ဗလာ...၊</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">အခန္းေလးက ျပတင္းတံခါးကို ဖြင့္ၾကည့္ေတာ့..</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ဗလာမိုးေတြ အံု႔ဆိုင္းေနတယ္...</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ခပ္ေထြေထြနဲ႔ ငါ ငိုဖို႔ေတာင္အားမရွိေတာ့ဘူးကြယ္...။</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">စိတ္ညစ္ညစ္နဲ႔ ဟိုဟုိဒီဒီ ေလွ်ာက္ေရးေတာ့</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">စာမ်က္ႏွာေပၚမွာလည္း ဘာမွန္းမသိေအာင္ ဗလာေတြနဲ႔ ရႈပ္ပြေနလို႔....</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ငါေျပးထြက္လိုက္တယ္၊</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">တစ္ခ်ိန္တုန္းက ခံစားမႈေတြလွ်ံက်ခဲ့ဖူးတဲ့ ငါတို႔ရဲ့ ေက်ာင္းလမ္းမေလးဆီ...........</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">အစိမ္းရင့္ရင့္ ဗလာပန္းေတြ အင္နဲ႔အားနဲ႔ ဖူးပြင့္ေနတာ</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ငါဘာတစ္ခုမွ ခံစားလို႔မရဘူးဟယ္.....</span>။<br /><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ဘာေတြလဲ...ဘာေတြလဲ</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ဒီရာသီဟာ ဗလာသီးေတြပဲ ပြင့္တဲ့ရာသီမ်ားလား..</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ငါ့အသံ ဗလာနဲ႔ေအာ္ဟစ္၊ ငါကိုယ္တိုင္ဟာ ဘာမွန္းမသိတဲ့ စိတၱဇဗလာ၊</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">အလန္႔တၾကားနဲ႔ ကိုယ့္ရင္ဘတ္ထဲ ကိုယ္ငံု႔ၾကည့္ေတာ့</span><br /><span style="color: rgb(0, 102, 0);">ငါ့ရင္ဘတ္ၾကီးတစ္ခုလံုးမွာလည္း....<br />...... အဆံုးမရွိတဲ့<span style="font-weight: bold;"> ဗလာ </span><span style="color: rgb(51, 204, 0);">ဗလာ</span> <span style="font-size:85%;"><span style="color: rgb(51, 204, 0); font-weight: bold;">ဗလာ</span><span style="font-weight: bold;"> </span>ဗလာ <span style="font-size:78%;">ဗလာ ....... ဗလာ</span></span>.....။</span>summerhttp://www.blogger.com/profile/10037603974395029633noreply@blogger.com1